Volám sa Viktória a mám deväť rokov. Žijem s maminkou, s babkou a s prababkou v rodinnom dome. Rada pozerám rozprávky. Aj vtedy som práve pozerala moju obľúbenú, keď som počula veľký buchot a jojkanie. Utekala som do izby prababky, ktorá už má deväťdesiatdva rokov. Ležala na zemi… Všade okolo nej veľké kúsky krvi. Nevedeli sme, čo má zranené. Mama rýchlo volala záchranku, ale aj jej som musela vodu nosiť, lebo jej bolo na odpadnutie. Prababku som utišovala, že už ide pomoc… Dorazila sanitka. Ukázala som izbu, kde ležala prababka. Zobrali ju do nemocnice na pozorovanie. Mala totiž otras mozgu a rozbitú hlavu. Keby som ju nepočula, že jojká (mamina nepočuje na jedno ucho), mohla by aj vykrvácať.

List napísala Hajnalka Vida – matka, skutok vykonala Viktória Vida, v šk. roku 2019/2020,
žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ s VJM Baláta 1547, Vlčany