Som triednou učiteľkou 2. D – triedy Dinosaurov. Pred rokom k nám nastúpil aj Nikolas. Bol od prvej chvíle iný ako ostatní žiaci. Časom sme všetci pochopili, prečo. Vzhľadom na zložité rodinné problémy bol Nikolas zverený do opatery otca, s ktorým býva u starých rodičov. Nikolas tak vyrastá v spoločnosti dedka a babky. Nechodil do škôlky, a tak prvé dni v škole boli pre Nikolasa veľmi náročné. Každé ráno prichádzal s plačom, potom celé dopoludnie presedel v lavici sám, neprehovoril ani slovko, s nikým sa nerozprával, odmietal akúkoľvek pomoc, moju aj svojich spolužiakov. Nechodil do školského klubu ani na žiadny krúžok. Aj napriek tomu sa učil veľmi dobre. Takto by to bolo možno dodnes, nebyť vytrvalosti mojich druhákov, mojich „malých dinosaurov“. Keď už moja snaha zblížiť sa s Nikolasom a pomôcť mu stroskotala, vymysleli si žiaci prekvapenie. Pred Vianocami sa dohodli, že Nikolasovi urobia Vianoce, na ktoré nikdy nezabudne. Vedeli, že on nemáva pod stromčekom veľa darčekov. A Vianoce bez darčekov nie sú pravé Vianoce. Tak sme sa potajomky spolu s rodičmi dohodli, že tie darčeky prinesú deti posledný deň pred prázdninami do školy a takto prekvapia Nikolasa. Najťažšie bolo to tajomstvo udržať. Ale zvládli sme to. Keď sa potom všetci nahrnuli pred Nikolasa a darovali mu svoje darčeky, takmer sa rozplakal od radosti. On to vôbec nečakal. Deti mu darovali knihy, hračky, oblečenie, písacie potreby, stavebnice… a všetko možné. Bolo toho toľko, že to nevedel naraz ani odniesť. A pridali sa aj pedagógovia našej školy, aj ďalší darcovia. A najväčším prekvapením pre mňa bolo, že deti prinášali darčeky aj po Vianociach a nosia ich dodnes. Vždy sa s Nikolasom o všetko podelia. Nikolas sa odrazu zmenil. Už sa nebojí chodiť do školy, neodmieta našu pomoc a často sa usmieva. Pochopil, že tu má kamarátov. Stačilo tak málo. Presvedčiť ho, že ho máme radi.

List napísala Mgr. Gabriela Horňáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020,
žiaci 2. triedy, ZŠ Požiarnická 3, Košice