U nás v dedine Grinava sa staval máj. Poobede som bol vonku s kamarátmi – spolužiak Jakub Pavlík a kamarát Šimon. Bol som na bicykli, Jakub pešo a Šimon na kolobežke. Hrali sme sa spolu a vozili po dedine, spolu sme všetci traja išli pozrieť, ako sa stavia máj v našom parku neďaleko školy. Boli tam chlapi, čo stavali máj, a zopár ľudí, ktorí sa tomu prizerali. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme zahrať blízko parku na školský dvor. Sadli sme si na lavičky a Šimon sa rozhodol, že sa ide hrať na preliezky – rúčkovať. (Rukami sa chytal každej tyčky a nohy mu viseli vo vzduchu, chcel prerúčkovať z jednej strany preliezky na druhú). Povedali sme mu, nech tam nejde. Šimon aj tak išiel na preliezku, ruky sa mu šmykli a on zrazu spadol z výšky a udrel si chrbát a hlavu. Nehýbal sa, ležal a bol bledý, ťažko dýchal, povedal len: „… zavolaj 112.“ (Okolo išli dve dievčatá a zakričali sme, aby volali sanitku.) Ja a Jakub sme utekali zavolať pomoc, dobehli sme na miesto – kde stavali máj, medzi ľuďmi sme našli moju mamu a Šimonovho strýka a utekali sme všetci späť k zranenému Šimonovi. Spolu sme pri ňom čakali na príchod sanitky. Boli sme radi, že sa mu nič vážnejšie nestalo. Ja a Jakub sme sa dosť báli. Šimona zobrali do nemocnice, na druhý deň sme sa dozvedeli, že ma narazenú krčnú chrbticu. Som rád, že Šimon bude v poriadku a opäť pôjdeme niekedy spolu von.

List napísal Tomáš Mrázik, skutok vykonali Tomáš Mrázik a Jakub Pavlík, v šk. roku 2019/2020,
žiaci 5. triedy, ZŠ s MŠ Orešie 3, Pezinok