Tento rok bola pre mňa zvláštne čarovná Veľká noc. Našla som na stole obálku a rodičia nám povedali, že môžeme poskladať to, čo je vo vnútri. Bola to krabička, na ktorej bolo napísané: Ďakujeme za váš pôstny dar. Pod textom bola fotka malého černoška s menom Emanuel, pochádza z Ugandy. Všetko som si o deťoch z Afriky prečítala a bolo mi ľúto, že nemôžu chodiť do školy, nemajú si čo obliecť a ani nevedia, čo sú sladkosti. Utekala som do izby a všetky moje našetrené korunky som dala do tej krabičky. Dozvedela som sa, že za to malo štyridsať detí v Ugande teplý obed. Mala som z toho veľkú radosť. Už teraz viem, ako ľahko sa dá pomôcť chudobným deťom v Afrike. Na krabičke bola napísaná krásna myšlienka, ktorú by som dala prečítať všetkým ľuďom: Nikto nie je taký bohatý, aby nepotreboval pomoc druhých a nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať.

List napísala a skutok vykonala Tamara Valová, v šk. roku 2019/2020,
žiačka 3. triedy, ZŠ Karpatská 8063/11, Žilina