V dobrom aj v zlom stále spolu… Sme druháci a volajú nás aj trieda Trpaslíkov, pretože sme taká veselá partička, ktorá vie svedomito pracovať, ale sa aj dobre zabávať. Je nás dvadsať a najlepšie sa cítime, keď sme všetci spolu. Už ako prváci sme si uvedomili, že byť v škole je obrovským darom. Máme medzi sebou spolužiaka Andrejka, ktorý je pripútaný na invalidný vozíček. Jeho snom je stať sa futbalistom, no to by sa musel najskôr postaviť na vlastné nohy. Aby sa mu to raz podarilo, často cez školský rok chodí na rôzne liečenia a rehabilitácie. Vždy nám chýba a my chýbame jemu. No keď je to týždeň, dva-tri, tak to zvládame. Tento rok však Andrejko musel prijať zlú správu a zvládnuť obrovskú výzvu. Verdikt doktorov bol jasný – operácia. A tak sa Andrejko v deň polročného vysvedčenia nemohol tešiť zo zaslúžených jednotiek, ale ležal na operačnom stole. Aj keď operácia dopadla úspešne, bolesti, ktoré prišli po operácii, boli obrovské. Druháci ani teraz nezabudli na Andrejka a prostredníctvom video-klipu mu pripravili malú videovizitku: (https://www.youtube.com/watch?v=v4oTK7m_yB0&t=2s), aby vedel, že v tom nie je sám. Po návrate z nemocnice bol Andrejko odkázaný iba na posteľ. Nožičky celé zasadrované mu znemožňovali akýkoľvek pohyb. Po období plnom bolesti si Andrejko začal čoraz viac uvedomovať samotu, chýbala
mu spoločnosť spolužiakov a smútok znásobovala aj obrovská neistota, či počas dlhého (vyše dvojmesačného) pobytu doma bude zvládať učivo, či nebude musieť opakovať druhý ročník, či nestratí svojich kamarátov. Ani teraz Andrejka nenechali spolužiaci utápať sa v starostiach, ale po dohode s Andrejkovou maminou sme ho začali navštevovať každý deň po vyučovaní. Nebolo to jednoduché, keďže Andrejko nebýva v našom meste, ale v susednej dedine, no aj s touto prekážkou sme si poradili. Vždy iní dvaja spolužiaci s pani učiteľkou si pred návštevou pripravili, čo Andrejka naučia, pripravili si učebné pomôcky, hry a aktivity, aby Andrejko dobehol zameškané, a nikdy nezabudli druháci priniesť aj malé prekvapenie, darček pre Andrejka. Počas 1,5 hodinovej návštevy zostal vždy po učení čas aj na zábavu a rozhovor. Pri tomto sociálnom kontakte Andrejko vždy pookrial a začal sa mu vracať životný optimizmus. Andrejko vedel, že my ho v tom samého nenecháme, že je náš a že sme pripravení vždy mu pomôcť. Radi by sme nášmu spolužiakovi Andrejkovi venovali omnoho viac. Najradšej by sme mu venovali krídla, aby mohol slobodne „lietať“, zatiaľ sa nám podarilo len okrídliť Andrejkovu dušičku, aby nestrácal nádej a aby stále cítil, že je náš v dobrom aj v zlom, že budeme stále spolu, že my si Andrejka nedáme! (https://www.youtube.com/watch?v=270DgbA386I).

List napísala PaedDr. Gabriela Kapjorová – pedagogička, skutok vykonal kolektív triedy Trpaslíkov, v šk. roku 2019/2020,
žiaci 2. triedy, ZŠ P. O. Hviezdoslava, Hviezdoslavova 822/8, Trstená