Hrdinkou môjho príbehu je Sarah Marcinová, žiačka tretieho ročníka. Jej odvážny čin sa stal v aute cestou domov zo školy. Bolo to popoludnie ako všetky ostatné. Emku, päťročnú sestru, a Sarku som brala domov zo školy a škôlky 14. februára 2020, keď mi náhle prišlo nevoľno. Možno si poviete, že je to magický dátum a takým bol aj pre mňa, jej matku, lebo mi Sarka zachránila život. V ten deň prepukla u mňa choroba, o ktorej som dovtedy len počula, a to neurogénna tetánia. Pri šoférovaní som cítila kŕče v rukách i v nohách. Brnenie v končekoch prstov, lapanie dychu, nervozita, rozbúšené srdce, aj to zažíva človek pri tetanickom záchvate. Tetánia postihuje hladké svalstvo a človek sa cíti vyľakaný. Keď sa tŕpnutie objavilo aj okolo pier a ja som stále nevedela, čo mi je, našťastie, odstavila som auto na krajnici. Keď som už takmer nedokázala ani dýchať, Sarka zachovala svoju duchaprítomnosť a zavolala záchranku aj manžela. Tie minúty čakania na pomoc boli veľmi náročné. Ja som mala neznesiteľné bolesti a v aute od strachu plakala aj päťročná Emka, ktorá bola v šoku. Utišovanie, telefonovanie a prijímanie pokynov od operátorov zo záchrannej služby, to všetko zvládala Sarah sebaisto a s láskou. Vďaka nej ku mne prišli záchranári včas a poskytli mi potrebnú pomoc, lebo sama som to nedokázala. Sarah moja, ja som ti dala život a ty si zachránila ten môj. Ďakujem.

List napísala Alexandra Marcinová – matka, skutok vykonala Sarah Marcinová, v šk. roku 2019/2020,
žiačka 3. triedy, ZŠ Hrnčiarska 13, Humenné