Počas lyžiarskeho výcviku som zažil veľa zábavy, športových súťaží a príjemných chvíľ. Žiaľ, a asi na to nikdy nezabudnem, prežil som aj smutný deň, ale so šťastným koncom. Stalo sa to 21. januára 2020. Na lyžiarskom výcviku bol s nami aj bývalý riaditeľ našej školy. Vždy išiel dole svahom medzi poslednými a postupne nás všetkých obiehal. Počas toho, ako obiehal mňa, začal som si ho všímať, lebo to nebola jeho obvyklá jazda. Predo mnou zabočil doľava a šiel stále jedným smerom, nezatáčal, nebrzdil. Zašiel až do vlekovej stopy a vtedy som zistil, že sa niečo deje. Svoju pozornosť som upriamil na pána učiteľa a na vlastné oči som videl nepríjemný pád. Po mojom rýchlom príchode som počul iba chrčanie, videl krvácanie z nosa, pán učiteľ bol v bezvedomí. Ďalšie sekundy boli ako z napínavého akčného filmu. Prichádzali spolužiaci, dievčatá plakali, ja som sa bál, v hlave som mal zmätok, rozhodoval som sa pre najlepšie riešenie, lebo pri nás nebol nikto dospelý, aby mi poradil. Rozhodol som sa sám. Okamžite som z mobilu volal prvú pomoc, záchrannú službu na číslo 112. Postupne sa pri nás zastavovali učitelia, poskytla sa prvá pomoc, čakali sme na záchrannú službu, ktorú som zavolal a ktorá okamžite prevážala pána učiteľa sanitkou do nemocnice. Neskôr sme dostali správu, že pán učiteľ je na JIS-ke, má niečo s mozgom, ale bude v poriadku, lebo pomoc bola privolaná včas. Som rád, že svojou prítomnosťou na lyžiarskom výcviku som mohol pomôcť a možno zachrániť ľudský život.

List napísal a skutok vykonal Michal Džugan, v šk. roku 2019/2020,
žiak 9. triedy, ZŠ Mierová 1, Strážske