Dnes 30. júna 2020 sa stala taká vec. Išiel som domov do detského domova a keď som zazvonil a prišiel k dverám, vychovávateľka spadla zo schodov. Povedal som, aby mi rýchlo otvorila. Bál som sa, že nemôže, ale stihla to. Okamžite som deťom, ktoré boli doma – dvanásťročný a pätnásťročný – kričal, aby mi doniesli studený uterák a dal som jej ho na nohu. Spomenul som si, že jej musím dať ľad, aby som zmiernil bolesť. Dal som jej na to ľad a potom som jej z drievok urobil dlahu a obviazal nohu. Okamžite som jej potom zobral služobný mobil, z ktorého som ihneď zavolal 155 a tam som im všetko dopodrobna povedal. O sedem minút hučala sanitka. Medzitým, ako prišla a vchádzala, prišli dvaja vychovávatelia. Teraz už je v nemocnici. Dúfam, že sa to skončí dobre. Podľa mňa to bol zlomený členok. Keďže mám pätnásť rokov a chodil som na záchranársky krúžok, tak som vedel, čo mám robiť, a pritom mám iba jeden a pol ruky. To ale nie je podstatné. Dúfam, že naša vychovávateľka bude v poriadku. Chcem byť záchranárom, ale, bohužiaľ, mám hendikep a nemôžem ním byť, ale stále si pôjdem za svojím snom.

List napísal a skutok vykonal Martin Baloga, v šk. roku 2019/2020,
žiak 8. triedy, Katolícka spojená škola sv. Mikuláša, Duklianska č. 16, Prešov