Bol bežný deň. Môj syn je ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý) a navštevuje klasickú triedu. Cez obedňajšiu prestávku som ho vyzdvihla zo školy a odviezla domov, keďže manžel musel súrne odísť do práce. Odprevadil ho na chvíľku k starkej. Presne pred koncom zmeny mi zazvonil telefón so slovami: „Mami, babke je zle, ale neboj, už som volal 112.“ Zbledla som a utekala domov. Keď som prišla, RZP už bola pri starkej a ja som počula, ako lekár pochválil môjho bojovníka slovami: „Dobrá práca, pán kolega.“ Krásne a bravúrne babku posadil, podal jej tekutiny, nadiktoval všetko, čo bolo potrebné, a dozeral do príchodu RZP. Darmo, od útleho detstva chce byť lekár, tak mu držíme prsty. Hoci sám bojuje s vážnymi diagnózami, nevzdáva sa a pomáha navôkol, ako sa dá. Som hrdá mama a môj bojovník je mojím vzorom.

List napísala Liana Petrušková – matka, skutok vykonal Marco Petruška, v šk. roku 2019/2020,
žiak 8. triedy, ZŠ s MŠ Zalužice 450