Keď som bol malý chlapec, vlastne škôlkar, začal som s rodičmi chodievať do lesa. Najskôr som len sledoval, čo robia, a keď som sa začal nudiť, zobral som mladé smriečky a začal som pobehovať okolo jamiek, do ktorých som ich po jednom hádzal. Sadila sa nová hora a ja som začal čoraz častejšie chodiť do lesa. Rodičia totiž chodievali vypomáhať urbáru, kde býva moja babka. Keďže som bol ešte malý, dokázal som vysadiť ledva dvesto stromčekov. No ako čas ubiehal, mocnel som a dokázal som obehať čoraz viac jamiek. Naučil som sa zasypávať korene a udupať zeminu okolo stromčeka. Vtedy ma pasovali za učňa. Takto som sa pričinil o vznik nového lesa alebo hory, povedzte si, ako chcete. Pred tromi rokmi som sa z učňa stal tovarišom. Naučil som sa už poriadne sadiť, robiť jamky motykou, zahrabávať a udupávať zeminu. Keď nastal čas čistenia hory, dokázal som ťahať a hádzať na kopy veľké kláty a konáre. Tie sa potom pálili pre lykožrúta alebo sa nechávali na tvorbu humusu. Keď sa pálili napadnuté konáre, dával som pozor, aby nezačala horieť hora. Tatino ma niekedy nechal priložiť do môjho malého ohňa, na ktorom som si opekal klobásku, špekáčik, dakedy aj jabĺčko. Keď budem veľký, chcem aj naďalej chodiť pomáhať do lesa. Viem, že raz uvidím nový les, ktorý som aj ja sám pomáhal sadiť. Teraz je to ešte len taký malý lesík. Volám sa Filip Matias a za celý čas som sám zasadil okolo 4 800 stromčekov. To číslo viem od tatina, lebo mi vždy robieval čiarky na chladničku. Môj detský čin môžete vidieť na prechádzke lesom v Strážove na Bukovine, Lazoch, na Lazúre, Kline a na Prielohoch.

List napísal a skutok vykonal Filip Matias Gavlas, v šk. roku 2019/2020,
žiak 7. triedy, ZŠ Gaštanová 56, Žilina