Kto s láskou dáva, dvakrát dáva. Riadiť sa touto vetou môže pre mnohých znieť ako obyčajné klišé, no deti, desaťroční „prckovia“, ani netušia koľko nehy, dobra a sily vedia dať. Ako štvrtáci, velkáči, sme si na hodinách pracovného vyučovania majstrovali, tvorili a skúšali rôzne techniky výroby vianočných ozdôb v čase, keď sa blížili dni Vianoc. Pustili sme sa do práce, spievali koledy, vianočné piesne, zimné hity a spomínali, aké boli minulé Vianoce. Uvedomili sme si, ako dobre je mať veľkú rodinu, priateľov, známych, s ktorými tento čarovný čas trávime. Hovorili sme aj o deťoch, ktoré sú v detských domovoch a nemajú rodinu. V tejto súvislosti Emku napadlo, či by sme nemohli potešiť našich deduškov a babičky, ktorí sú v našom meste umiestnení v Domove sociálnych služieb. Naša škola už neraz pripravila kultúrne podujatia venované práve im. No moji štvrtáci chceli, aby to boli darčeky, ktorými ich potešíme. Pustili sa do práce. Spravili obrázky z motúzov, vianočné ozdoby, pozdravy, tvorili a balili. V posledný deň pred vianočnými prázdninami sme obrovskú škatuľu plnú darčekov odniesli tým, ktorí nás už netrpezlivo čakali. Babky a dedkovia sa už nevedeli dočkať našej návštevy. Po príchode sme im zaspievali naše triedne vianočné „hitovky“ a rozdali sme darčeky. Našim kamarátom seniorom sa triasol hlas a mali slzy v očiach a nás hrialo pri srdiečku, že sa tešili a mali radosť. Ďakovali nám a my sme sa zhodli, že sa k nim vrátime a niečo pekné pre nich vymyslíme. Bola to pre nás silná emócia, ktorá s nami ostala ešte dlho po Vianociach. Deti sa už teraz tešia, akú spoločnú aktivitu s našimi starkými ešte zažijeme. Ja som na mojich štvrtákov hrdá, že nemysleli len na svoje vianočné priania, ale chceli potešiť niekoho iného.

List napísala Mgr. Zora Majkutová – pedagogička, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2019/2020,
žiaci 4. triedy, ZŠ Hlavná 121, Gelnica